Denník Mii Colucci • 1. kapitola

17. října 2011 v 20:45 | Simčááá |  FF - Denník Mii Colucci
Ahojte! Ospravedlňujem sa, že táto kapitola nebola zverejnená už včera, ale od včera mi nešiel internet. No, dnes už konečne prišiel ujo a opravil to. Aspoň sa mi o trošičku zlepšila nálada.. . Novinky sa mi nechce pridávať, takže pridávam pekne prvú kapitolu, aby ste mali čo čítať... Prvé kapitoly už mám dávno napísané a boli zverejnené už na nojich starých blogoch, ale aby ste to čítali od začiatku tak tí, čo to čítali aj predtým, tak si musia počkať chvíľočku. Prajem vám príjemné čítanie. Komentáre a vaše názory ohľadom poviedky ma potešia.

Bol ďalší deň v mojom bezvýznamnom živote. Opäť bol september a ja som musela ísť do školy. Už štvrtý rok na tú istú prekliatu školu. Do môjho štvrtého ročníka majú nastúpiť aj nejaký noví ľudia, tak uvidím, čo bude a čo nie. "Mia! Vstávaj! Zase zmeškáš!" - do izby vošiel môj daddy. "Aléé.. daddy ja v pohode všetko stíham." - namietala som, veď ako vždy. "No.. neviem, neviem. Vždy chodíme posledný vďaka niekomu a ja ten niekto určite nie som." - mal pravdu. Ale zabije to niekoho, keď zmeškám? Stane sa niekomu niečo, len pretože ja chodím medzi poslednými? Nie!! Tak prečo toľké kázne? Rodičov asi nikdy nepochopím... "Oni chodia vždy priskoro!! My chodíme načas!!" - milo som sa usmiala a odcupitala som do kúpeľne. "Ponáhľaj sa!" - zakrútil hlavou a odišiel pravdepodobne na terasu. "Rozkaz šéfe.." - zakričala som spoza zatvorených dverí. Umyla som sa, pekne nalíčila, učesala a nakoniec obliekla. Vrátila som sa do izby. Zbalila som si všetky veci, ktoré som potrebovala vo škole. Ešte som vám asi nepovedala, že je internátna škola, čo?? Tak to vravím teraz. S dvomi pobalenými kuframi som zišla dole. Celá príprava mi netrvala ani hodinu, takže ako vždy môj daddy ma začal do mňa rýpať. "Ejha.. nejako skoro si vyšla z hora." - ten jeho úsmev. Nechápem ako môže byť stále slobodný. V najbližších týždňoch mu musím niekoho nájsť, inak sa z neho zbláznim. Raňajkovať sa mi nejako nechcelo, tak som si ešte povyberala nejaké cédečka, aby som mala, čo počúvať, aj keď už teraz viem, že na to čas nebudem mať. Keď otec doraňajkoval nastúpili sme do auta a náš šofér Peter nás odniesol do budovy EWS. Otec si cestou vybavoval telefonáty, takže som rozmýšľala nad blbosťami. Neznášam tú školu, ale predsa sa tam teším a to iba vďaka mojím najlepším kamarátka Vicco a Celine. Celé prázdniny som ich nevidela. Keď už sme boli v škole odniesla som si kufor do izby a vrátila sa do vestibulu školy. S daddym sme sa pripojili k ostatným študentom, aby sme si vypočuli príhovor riaditeľa. Príhovor bol strašne nudný. Mala som pocit, že každú chvíľu zaspím. A niektorým sa zaspať aj podarilo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saší* Saší* | Web | 17. října 2011 v 21:02 | Reagovat

Krása, čo dodať<3 . ja tvoje poviedky žeriem:*

2 Simčááá Simčááá | Web | 17. října 2011 v 21:09 | Reagovat

[1]: Ďakujem ♥_♥

3 Saší* Saší* | Web | 17. října 2011 v 21:38 | Reagovat

Neni začo:-* , len dúfam, že sa ti páčia tie knižky;)

4 Simčááá Simčááá | Web | 18. října 2011 v 15:00 | Reagovat

[3]: Ale je a za vela! Inak dakujem ti moc za knizky! Su naprosto dokonaleeee!

5 Sima Sima | E-mail | Web | 18. října 2011 v 17:26 | Reagovat

Wow.. trocha krátke :) Ale naozaj skvelé :) Daddy a Mia nesklamali :) Už sa tešímmm :_)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

© 2011 MPerroni-Fan | your slovak source about Maite Perroni
.